Letenka za 20 eur do Maroka?
Facebook ma vždy vie niečím potešiť! Ako keby vedel, že Maroko ma vždy lákalo! Kúpila som v rýchlosti pre seba a manžela hneď 2 letenky so štvordňovou platnosťou. ( Najnovšie mu dopredu ani nepoviem, že pocestujeme, lebo si nájde 100 dôvodov, prečo by sme ísť nemali.)
Začnem hneď ROZPOČTOM:
Letenky – 20 eur (Viedeň – Marrakech s nízkonákladovou spoločnosťou Laudamotion). Ubytovanie – spolu 50 eur/4 noci – už po odrátaní zľavy 15 eur cez booking. Parkovanie vo Viedni – priamo na letisku – 70 eur (ak by sme to neriešili na poslednú chvíľu večer pred odletom, mohli sme zaplatiť za parkovanie o 20 eur menej! Aspoň vieme / viete, aké nástrahy sa objavia pri nedôkladnom plánovaní..:D) Cena za prenájom auta na 4 dni mala byť 60 eur, bohužiaľ nás to vyšlo na dvojnásobok!
Za zabudnutie kreditky sa platí! Bohužiaľ, my sme zaplatili dvojnásobok!!! Ako je to možné?
Večer pred odletom som ňou platila parkovanie na letisku vo Viedni a zabudla som ju na poličke pri posteli. Zistili sme to až priamo na letisku. Áno, moja chyba! Keď sme si už mysleli, že nám auto bez kreditky nedajú, prišla záchrana v podobe debetnej karty. Áno, avšak za moju nepozornosť sme zaplatili 120 eur namiesto 60 eur.
Vždy si treba pred odchodom z domu skontrolovať, či máte u seba peniaze, doklady a kreditku! (Spomínam si, ako o tom píšem v moje eknihe Ako zorganizovať dovolenku s deťmi v Európe lacnejšie). Vysvetľujem si to jedine tak, že to musím mať ako vlastný prežitok! 😀
Vhupli sme priamo do ramadánu, svätého mesiaca moslimov. Znamenalo to, že niektoré lokálne reštaurácie – garážové „kaviarne“ – boli zatvorené. Píšem garážové, lebo pre Maroko sú typické pouličné obchodíky s ponukou mixu tovaru od výmyslu sveta. Čo sa týka veľkomiest a turistických miest, sú poväčšine otvorené aj cez deň.
Počas celého mesiaca, keď sa koná ramadán, od východu slnka až po západ, moslimovia nič nejedia a nepijú! V 30 stupňových horúčavách dokonca ani vodu!
Čo sa dá v Maroku stihnúť za 4 dni a aké FAUX PAS sme zažili!
V krajine sme pobudli iba 4 dni, snažili sme sa preto odniesť si čo najviac zážitkov. Prešli sme takmer 1000 km, na čo som veľmi pyšná!
1.deň – leňošenie pri bazéne spojené s večernými trhmi
Prileteli sme okolo 10. hodiny doobeda. V príjemnom prostredí nášho apartmánu sme si najskôr išli odpočinúť. Dvojhodinový spánok nám po vstávaní okolo tretej ráno, následné dopravenie sa na letisko a 4 hodinový let dodal potrebnú energiu.
Nakoľko nám vo vile chýbal bazén na osvieženie, vybrali sme sa do Radisson hotela a skúsili šťastie tam. Nenápadne sme prešli recepciou a v reštaurácii pri bazéne si dali drinky v hodnote 8 eur, čo je na Maroko v prepočte veľa peňazí. Následne sme si vychutnali kúpanie sa v príjemnom a tichom prostredí uprostred centra Marrakechu. Hotel je za bežných okolností pre verejnosť neprístupný. Avšak odvážnym šťastie praje! Samozrejme, že sme sa tvárili ako hoteloví hostia!
Večer sme si vyhradili pre najznámejšie trhy a najobľúbenejšie námestie v Marrakeši. Spočiatku som v nemom úžase sledovala okoloidúcich turistov, ktorí sa veľkým oblúkom vyhýbali dotieravým domácim. My sme sa vždy usmiali, poďakovali 2-3x , že nič nechceme a išli ďalej. Ale chvíľkami to bolo veru drsné a viem si predstaviť nevôľu turistov, pobývajúcich tu dlhšiu dobu.
Na trhu dostať všetko, načo si len pomyslíte. Od marockých šatiek, oblečenia, futbalových dresov, olejov, ovocia, čajov, krémov, henny, hadov, olív, byliniek, rôznych korenín a semiačok, až po keramické taniere, čajovníky. I keď bola ponuka lákavá, musela som si neustále pripomínať: „Hej, Gabriela, došla si s malým ruksakom, zmestia sa doň len malé suveníry!“
Priamo na trhu sme sa najedli za cca 5 eur/osoba (cca 50 MAD- marocký dirham). Určite si nenechajte ujsť ochutnávku marockých chlebíkov, ktorých je niekoľko druhov.
2.deň – návšteva turistického mesta Agadir
Na druhý deň sme sa nechtiac ocitli v známom turistickom meste Agadir. Ako je to možné, keď sme na tento deň mali naplánované čarovné vodopády, nachádzajúce sa opačným smerom od Marrakešu asi tak 300 km, kde sme boli ubytovaní?
Proste malé veľké nedorozumenie medzi mnou a mojím manželom.
Večer predtým som manželovi spomínala mesto Agadir a už viac neriešila, kam na druhý deň vyrazíme. Manžel to pochopil tak, že vodopády sú v Agadire, čiže sme dali smer Agadír namiesto dediny a vodopádov Ozoud. Už sme tam takmer boli, keď som mala dať do navigácie „waterfalls Ozoud“. Až vtedy som zistila, že sme úplne na opačnej strane, asi 300 km od magických vodopádov. Čože?! To snáď nie je možné, pozerám sa do zlej mapy?!
Nebudem tajiť, oblieval ma pot a stúpal adrenalín! Asi po 5-10 minútach som to predýchala a typickou mojou odhodlanosťou som začala plánovať výlet do Agadiru. Ešte počas jazdy v aute, asi tak 20 km pred cieľom, som si vygooglila, čo sa oplatí v Agadire vidieť.
Smútok z toho, že dnes nebudem obklopená krásnou prírodou pri vodopádoch, ma okamžite opustil pri pohľade na prekrásnu krokodíliu farmu, ktorú sme sa spontánne rozhodli navštíviť. Okrem 300 krokodílov sme videli veľké suchozemské korytnačky a nechýbali tu ani jedovaté anakondy.
Toto miesto sa nachádza v krásnom a tichom prostredí. Vychutnať si môžete prechádzku popri nádhernom jazere plnom farebných lekien. Očarí vás aj maličký vodopádik, v ktorom sa krokodíly osviežujú. Bola som fascinovaná ich nehybnosťou. Dokázali ležať s otvorenou tlamou niekoľko dlhých minút. Chvíľkami som mala dojem, že sú mŕtve.
Všetko zlé je na niečo dobré! Ak by sme si nepomýlili našu cieľovú destináciu, toto krásne miesto by sme pravdepodobne neuvideli.
Po dvoch skvelých hodinách strávených v krokodílom parku sme sa vybrali na najznámejšiu a najnavštevovanejšiu pláž v Agadire – Agadir Beach.
Priznám sa, bola som trocha sklamaná. Zvyknutá na 30 stupňov z prvého dňa v Marrakeši, nás čakalo 22 stupňov a vetrisko od Atlantického oceána. Nielenže sme sa nekúpali, ale nám bola chvíľkami dokonca zima.
Ľúto mi bolo len toho, že neuvidím krásnu a najznámejšiu mešitu Hassana II. v marockom meste Casablanca, ktorý som mala v hlave naplánovaný na tretí deň, avšak sme sa nakoniec rozhodli pre návštevu vodopádov. Minaret mešity je so svojou výškou 210 metrov najvyšší na svete a jediný v Maroku, ktorý je prístupný aj nemoslimom. Iba to jediné ma upokojilo, že sme v Agadire navštívili úžasný krokodílí park, inak by som si hlavu udierala o stenu, že sme precestovali toľko kilometrov kvôli studenému oceánu a vetrisku!
Mesto sme prešli aj autom, následne sme zaparkovali pri mešite.
Pochvaľujem si voľbu pouličného fastfoodu, kde sme si pochutnali na zmesi rýb a kreviet. Bola to výborná mňamka aj s ich tradičným šalátom a chlebíkom k tomu!
Môj manžel sa cítil nekomfortne s neostrihanými vlasmi, tak sme sa rozhodli nájsť holiča. Po potulkách uličkami sme natrafili na holiča, s ktorým bol môj Adrián nadmieru spokojný! Bodaj by nie, keď dostal kompletku od strihania vlasov v uchu, v nose a na krku až po strihanie vlasov na hlave 😀
Celá ceremónia trvala neuveriteľných 40 minút! Ale výsledok aj cena stáli zato! Zaplatili sme cca 3 eurá (30 MAD). Asi sme boli holičovi sympatickí, lebo chcel Adriána ešte aj oholiť. Ďalších neuveriteľných 40 minút by som však už trpezlivo nezvládla, tak sme milo odmietli a nasmerovali si to k nášmu autu. Čakala nás totiž takmer 3-hodinová cesta domov.
3.deň – nádherné vodopády Ozoud + večerný trh a modlitby
Cesta k vodopádom bola celkom náročná. Trvala vyše 2,5 hodiny, nakoľko tadiaľ neviedla diaľnica. Po ceste sme prechádzali dedinami, ktoré nám dovolili nahliadnuť trocha do atmosféry každodenného života. Videli sme postávajúcich domácich obyvateľov, deti prichádzajúce do miestnych škôl, niektoré na bicykloch, iné pešo. Odvážnejšie sa odhodlali stopovať autá.
Neviem si ani len predstaviť, koľko sa deti v tom teple museli nachodiť! Každá dedina sa mi zdala od danej školy pomerne ďaleko.
Po ceste sme sa chceli osviežiť kávou, tak sme zastali pri jednej benzinke, nakoľko bolo v dedinách všetko zavreté. Aká bola odpoveď : „Ramadán“ :D. Aha, jasné, mávla som rukou a uspokojila sa myšlienkou na kávu pri vodopádoch.
Zaparkovali sme hneď pri vstupe k vodopádom. Parkovné pre turistov – 20 MAD (cca 2 eurá) :D. Ak sa vám s nimi chce dohadovať, tak možno zjednáte cenu na 10 MAD (cca 1 euro). My sme sa s touto skúsenosťou zmierili, pretože sa zdá, že platí v celom Maroku.
Trasu sme začali priamo na vrchole Ozoud vodopádov.
Pokračujeme pomedzi stánky, ktoré sú postavené priamo v lese uprostred čarovnej marockej prírody. Domáci tu ponúkajú marocké koberce, oblečenie, obuv, všakovaké malé suveníry a bižutériu. Wow, je to naozaj krása! Zastavujeme sa pri ďalších malých vodopádoch a pokračujeme k druhému najväčšiemu vodopádu v Afrike, dlhom 180 m. Prichádzame na toto dych berúce miesto a opäť WAU!
Na tomto mieste sa dá aj okúpať, resp. previesť sa krásnymi loďkami bližšie k hlavnému vodopádu. Odporúčam k vodopádu priplávať, tak či tak budete mokrí. :D. Vyzliekam sa do plaviek a dávam si otužujúcu sprchu v studenej vode. Fakt skvelý zážitok s krásnym výhľadom na čarovné miesto.
Po hodine nás hlad prinúti pobrať sa do blízkej reštaurácie s krásnym výhľadom na vodopády, v ktorej si dávame naše doteraz najdrahšie jedlo – v prepočte za 20 eur pre 2 osoby (cca 200 MAD). Stál však za to! Jedlo je viacchodové.
Ako prvé nám servírujú klasický marocký chlieb s olivami a pikantnou červenou omáčkou. Následne nám ponúkajú na paličkách nastoknuté grilované kuracie kúsky s hranolkami. Chutný marocký čaj nesmie chýbať! Ako dezert dostávame melóny a ich typické sladké karamelizované keksíčky. Všetko bolo naozaj chutné, tak mi tých peňazí ľúto nebolo. Veľmi obľúbeným a lacným drinkom je tu aj coca cola. V Maroku vyjde pollitrová fľaška tohto nápoja na cca 0.50 centov.
Čaká nás posledná zastávka na tomto krásnom mieste aj s divými a nesmierne drzými opicami makaky. Pridávame sa k viacčlennej „tour“ a stúpame s nimi pomedzi domáce stánky až na vrchol. Boli sme upozornení, že si máme dávať na svoje veci pozor, pretože opice ukradnú všetko, čo nie je „priklincované“ k vášmu telu. Sami sme boli svedkami toho, ako sa jedna z drzých opíc pokúšala chlapíkovi vziať mobil :D. Ešteže tam bol ich sprievodca, ktorý ho nato ihneď upozornil.
Cestou späť sme sa chceli zastaviť na najznámejšom námestí „Jemaa el-Fnaa“ a kúpiť chalanom na trhu darček v podobe dresov. Cestou tam sme však zablúdili v centre mesta. O tom, že medina je veľké bludisko, sme sa presvedčili na vlastné oči. Navigácia v podobe google maps nás viedla nepredvídateľne uličkami, ktoré sa nachádzajú v starej časti mediny. Dostali sme sa na miesta, kde stáli popri ceste už len domáci obyvatelia. Takmer sme sa o nich šúchali autom! Boli veľmi nepríjemní, kričali, dávali nám najavo, že tam nepatríme.
Tu som sa chvíľkami cítila v ohrození!
Neviem si predstaviť, žeby sme tadiaľ išli pešo. Nakoľko sme sa v tom dave posúvali veľmi pomaly, stihol k nám pribehnúť jeden domáci. Vzápätí nám naznačil, že už ďalej ísť nemôžeme. Je to pre turistov zakázané. Nemali sme v úmysle pokračovať v neznámej ceste, pretože nás nepríjemný pocit neopúšťal. Dotyčný sadol na moped a spolu nás aj s druhým mužom navigoval naspäť k hlavnému námestiu. Samozrejme, očakávali sme, že to nebude iba tak, zadarmo.
Išli pred nami všakovakými divnými uličkami, až som sa začala báť, kam nás to vedie. Vydýchla som si až vtedy, keď som spoznala hlavné námestie. „Cirkus Humberto“ začal, keď si od nás chlapík na mopede vypýtal 10 eur pre seba a ďalších 10 eur pre jeho kamoša, ktorý šoféroval. Vraj na benzín! Samozrejme sme mu oponovali, či sa zbláznil? Veď sme išli kúsok, asi tak 2 km a vieme presne, aké sú ceny v Maroku.
Boli veľmi nepríjemní, preto sme im nakoniec dali „iba“ 50 MAD (cca 5 Eur). Som presvedčená, že sme boli veľkorysý! Zrejme to oni vnímali úplne ináč. Naďalej po nás neprestali vykrikovať. Rýchlo sme odišli ešte pred tým, než zavolajú svojich kamošov! Podobné skúsenosti majú aj iní cestovatelia, čo svedčí o tom, že sa na tamojšiu navigáciu nedá úplne spoľahnúť.
Večer sme si nenechali ujsť ani ich typickú modlitbu pod holým nebom a to pred najznámejšou mešitou v meste, hneď v blízkosti hlavného námestia. Obdivovali sme rýchlosť, akou sa behom pár minút zaplnilo moslimami celé priestranstvo pred mešitou. Ženy a muži sa samozrejme modlili v dvoch oddelených skupinách.
4.deň – náš posledný
Mali sme v pláne opäť kúpanie a leňošenie v tichom bazéne v hoteli Radisson uprostred centra Marrakešu. Čo, keď nám to opäť vyjde? Tentoraz to nevyšlo. Nepustili nás do bazéna, nakoľko sme neboli hotelovými hosťami :). Plán B znamenal teda 2 hodinový oddych na lehátkach pod slnečníkmi a s ice coffee v ruke. Ani toto nebolo zlé riešenie, ale posledné kúpanie to nenahradilo!
Čo by som ešte odporučila pozrieť
Najnavštevovanejšiu botanickú záhradu Jardin Majorelle. Podľa stránky tripadvisora patrí medzi top 1 atrakcií, ktoré treba v Marrakeši navštíviť. Majorelle je odtieň krásnej modrej farby a táto farba je typická pre túto záhradu. Záhrady navrhoval Yves Saint Laurent, osobnosť známa z módnej branže. Návrhár tu istý čas žil a má tu aj postavený pomník.
Dala by som sa presvedčiť aj na walking food tour, v rámci ktorého uvidíte mesto a ochutnáte rôzne marocké jedlá a ešte sa aj dozviete mnoho zaujímavostí o krajine a jej kultúre.
Určite si dajte na zoznam „musím vidieť“ aj najznámejšiu mešitu v Casablance.
Žiaľ, nám už čas nevyšiel, resp. sme uprednostnili leňošenie.
Ak pôjdete iba na 4 – 5 dní, tak vám odporúčam návštevu Casablancy, Ozoud, dedinu pod Ozoud, Marrakeš trhy, krokodílí park v Agadire a tiež pláž Agadir Beach.
Čo potrebujete vedieť ak idete na vlastnú päsť
- Zameniť peniaze – priamo na letisku.
- Vybaviť si sim kartu – priamo na letisku si zakúpite lokálnu simku s internetom. a telefonovaním v rámci miestnej siete. Roamingové data vám určite neodporúčam riešiť.
- Do Maroka nepotrebujete víza, stačí cestovný pas a imigračný formulár, ktorý vyplníte na letisku pri ceste tam aj späť. Odporúčam vám zaradiť sa najskôr do dlhého radu pri pasovej kontrole a využiť čas čakania vyplnením imigračného formulára. Ušetríte tak kopec času.
- Rozmyslieť si návštevu centra mesta – mediny, ktorá je síce zapísaná v zozname UNESCO, avšak naša skúsenosť a nepríjemná atmosféra spôsobená domácimi obyvateľmi však na atrakcii miesta nepridá.
- Ak pôjdete taxíkom, určite si vopred dohodnite cenu. Dovtedy do taxíka nenastupujte! Aj tak je možné, že vás bude chcieť pán vodič oklamať a nakoniec vám naúčtuje za jazdu inú, vyššiu cenu. Nenechajte sa podviesť!
- Namiesto google maps používajte radšej navigáciu sygic – zdalo sa mi, že funguje spoľahlivejšie.
- Špeciálne očkovania podľa môjho názoru nie sú potrebné. My sme nemali.
- Na trhu zjednávajte a zjednávajte, bežne aj 70% z ceny. Nemusíte sa cítiť zle, pokiaľ ste trafili úplne mimo, pod cenu, tak vám to dajú najavo a svoj tovar nepredajú. Takže sa nemusíte báť, že vám to predajú za cenu, z ktorej nemajú zisk.
- Orientačné ceny na trhu – jedlo cca 5 eur (50 MAD), argánový olej cca 1,5 eur, čaj cca 1,50 eur, magnetka cca 1-3 eurá, 5 litrová bandaska vody cca 0,50 – 1 eura. Suveníry odporúčam kupovať na trhu ako napríklad argánový olej, marocký čaj a rôzne voňavé korenia.
- Voda z vodovodu nie je pitná! V žiadnom prípade nepite vodu ani na letisku!
- Na trhu foťte opatrne, za všetko totiž budete musieť platiť! Napr. ak odfotíte zaklínača hadov, hneď za vami pobeží a bude si pýtať peniaze. (Nahnevaný si pýtal odo mňa papierové peniaze, keďže som nemala drobné).
- Pre turistov platí parkovné 20 MAD (v prepočte 2 eurá), domáci možno zaplatia tak max 3-5 MAD. V obchodnom centre stojí parkovanie na 1 hodinu asi 3 MAD (v prepočte cca 0,30 centov. Ak máte možnosť parkujte teda v niektorom z obchodných stredísk.
- Domáci vodiči nepoužívajú smerovky, tie používajú iba turisti 😀
- Prekvapí vás množstvo žobrákov na ulici. Budú stáť hlavne na svetelných križovatkách.
Ubytovanie:
Toto ubytovanie, paradise house vám vrelo odporúčam. Toto skvelé, veľmi príjemné a hlavne čisté a moderné miesto sa nachádza cca 9 km od rušného centra Marrakešu. Veľké izby, veľká spoločenská miestnosť, kde si viete objednať aj jedlo v prípade, že ste si vybrali raňajky alebo večeru, má v starostlivosti pani domáca, ktorá nás v prvý deň pohostila úžasným tradičným marockým čajom. Marocké dobrôtky s osviežujúcim pomarančovým džúsom chutili výborne!
Žiaľ, nám už čas nevyšiel, resp. sme uprednostnili leňošenie. 😀
Príjemné posedenie v tieni, skvelá atmosféra a hlavne teplúčko. Bazén nám tu síce tak trochu chýbal, ale nakoniec sme ho našli, ako som už spomínala, v Radisson hoteli v centre mesta.
Cena – pomer, kvalita – bola výborná. V tej istej cenovej relácii za 65 eur som na internete našla už len hostely. Klasické hotely začínali od 120 eur za 3 noci pre dve osoby, čo nie je až tak zlá cena.
Ubytovanie sme zajednávali cez booking, dodatočne však dostaneme späť 15 eur, čiže celkovo nás ubytko na 4 dni vyjde na úžasných 50 eur. Ak pôjdete cez môj odkaz, tak dostanete späť 15 eur alebo 10 % z cemy, pozrite si ako to mám rozpísané v článku: Ako zľavy na booking fungujú nájdete v článku, ktorý som spísala práve pre vás.
Zhrnutie – cena komplet dovolenky
Na 4 dni nás vyšla komplet dovolenka na 450 – 500 eur pre 2 osoby. V cestovke by vás stála 500 eur na osobu!
A ako to chalani bez nás vydržali? Veľmi dobre. Ako inak? Veď sa ich očakávania vo forme dresov tímu Juventus naplnili do bodky!