Nakoľko mi dosť dlho trvá, kým napíšem zážitky z našich ciest, tak mi napadlo,že tie vtipnejšie môžem spomenúť tu😁👌👇
Príbeh z Karibiku:
Letíme domov – 7,5 hodinový let z karibského ostrova Guadeloupe do Paríža.
Skvelá správa, presúvame sa v lietadle zo 4 sedadiel, ktoré sú plné obsadené. Letuška nám ukazuje voľnú štvorku iba pre nás dvoch, potom čo Adrián sa jej opýtal na voľné rady. Jupííííííí, budem spať s vystretými nohami 😀 …
.
Máme šťastie! Za nami už nikoho nepúšťajú do voľného radu o 4 sedadiel. Tie sú vraj predurčené pre zdravotníkov, ktorí dávajú pozor pri preprave 2 ležiacich pacientov. O tom potom, že celý čas počujem „píp, píp, píp“ … chvalabohu žije a dýcha :). Dávam si na uši slúchatká a na oči „masku“.
„Si skvelý! Ďakujem :*“ Zaspávam ako VIP hosť.
.
Ani sa nenazdám a po 8 hodinách vystupujeme z lietadla. Zdá sa mi, že máme nejako málo tašiek aj vrátane príručných batožín.
Ja: Máme všetky tašky aj tú modrú?
On: Áno.
Ja: Kde je tá modrá,lebo ju nevidím?
On: V príručnej zabalená…
Ja: Takže nič tu neostalo?
On: Nie nad hlavami nič neostalo.
.
Ok, už ho viac netrápim, aj keď mám divný pocit. Hádžem to za hlavu.
.
Super, máme všetky batožiny už aj tie veľké kufre, ktoré sme vyzdvihli práve z pásu. Konečne sa môžeme dať do kopy po dlhom lete. Kamoška Ivet vyberá zubnú kefku, maľovatka a voňavku.
Hľadám v príručnej modrú tašku,ktorú však nenachádzam. Divný pocit sa mi vracia…
.
Ja: Zlatko, kde je tá modrá taška?
On: Veď a čo si teraz vytiahla z tej batožiny?!
Ja: To nie je ona,táto nie je tá plážová modrá taška,v ktorej som mala všetku malú drogériu vrátane zubnej kefky a pasty.
On: Nič tam neostalo…
Ja: Učite? Rozmýšľam ďalej. A tam kde sme mali pôvodne sedieť ?!
On: Jaaaaj to som už nepozeral! Ale aj ty si vinná, aj ty si sa zabudla pozrieť.
Ja: Nakoniec môžem za to JA, keď som sa ťa minimálne 3x pýtala či máme tašku?!!! Nahnevaná ho posielam nech to ide vybaviť!
.
Nas…á odchádzam na toaletu za kamoškou. Tam to na ňu velice spustím :D. To snáď nie je možné s tými chlapmi?!
Krútime hlavami a pritom mi požičiava make up, zubnú pastu a špirálu.
Po dlhšej dobe vychádzame z toalety…
Stále krútim hlavou. To snáď nie je možné, že zabudneme celú jednu tašku v lietadle 😂…Takých mantákov snáď nejako často nemajú… Ja cestovateľka 😀 😀
.
Po chvíľke si všimnem, že stojíme presne oproti kancelárie leteckej spoločnosti AirFrance, ktorou sme tentoraz leteli.
Ja: Už si to vybavil?
On: Áno.
Ja: A?
Zrazu sa obzrieme a vidím z diaľky tú moju plážovú tašku. Jupííí a mám ju…
.
PS: Nič veľké by sa nestalo,aj keby ostaneme bez tašky… Avšak ma hnevalo to celé okolo toho, čo sa udialo. Akí sme nepozorní a to sme tentoraz cestovali bez detí (7 a 5 rokov). Nemuseli sme sa o nikoho iného starať okrem nás a našich vecí 😀 …. Asi to bol ten problém 😀
Rozdávam dnes večer 15.12 plážové modré tašky, tak sa ešte môžete pridať komentovaním a likovaním tohoto statusu: facebook darovačka
Som zvedavá, čo vám bráni v cestovaní. Dajte mi o tom vedieť 🙂