Už sa vám niekedy stalo, že ste sa na letisku stratili? Dokonca ste takmer nestihli lietadlo? Hm … Mne sa to stalo, a nielen raz!
Máte strach z veľkých letísk? Poviete si: „Radšej pôjdem tam, kam sa ľahko dostanem autom, aj za cenu, že mi to bude trvať 12 hodín!“ Ochotne sa vzdáte vašej vysnenej destinácie iba preto, že máte STRACH / STRES / REŠPEKT.
DÁ SA PREKONAŤ STRACH Z LETÍSK?
Neraz sa mi kamaráti zdôverili, že majú strach z veľkých letísk. Boja sa toho, že sa na letisku stratia a nestihnú lietadlo. Niektorí zas nevedia jazyk a majú strach, že netrafia ku „BRÁNE“ (GATE). Prejsť cez bezpečnostnú kontrolu je niekedy fuška.
Ak poznáte a riadite sa na letisku jasnými pravidlami, nemôžete sa stratiť, ani zablúdiť. Iba ak budete nevšímavý, ako som to mala zvykom ja. Vždy treba pozorne čítať tabule a mať dostatok času na všetko.
Možno patríte medzi tých, ktorí majú „iba“ REŠPEKT. Rešpekt pred letiskami mám aj ja. Nie raz som sa ocitla v strese. Keď zistíte, že vás už vyvolávali vo „final call“, to je riadny adrenalín. Je to posledné upozornenie pre tých, ktorí síce vykonali „check – in“ (registráciu), ale neprišli ku „BRÁNE (GATE) včas, aby nastúpili do lietadla.
DOKÁŽETE takmer ZMEŠKAŤ LIETADLO a byť na letisku v dostatočnom predstihu? – Hm … Ja to dokážem!
Na Vianoce sme leteli domov. V tej dobe som ešte žila a pracovala v nádhernom Severnom Írsku, v Belfaste. Bolo 24.decembra a leteli sme z írskeho Dublinu do Bratislavy. Len pre info, Dublinské letisko prepravilo v roku 2017 viac ako 29 miliónov pasažierov, má dva terminály a neuveriteľných 15.500 parkovacích miest.
To ešte nehovorím o najväčšom európskom letisku v Londýne. Konkrétne sa jedná o letisko „Heathrow“, s neuveriteľným počtom 76 mil. prepravujúcich cestujúcich ročne. Každopádne, sú to obrovské čísla.
Už v tej dobe som toho mala nalietaných zopár tisíc kilometrov :D. Práve, keď som bola na záchode, za mnou vbehol vtedajší priateľ. Bol vyplašený a zhrozený, že nás už nechcú pustiť do lietadla. Naše mená museli byť viackrát vyhlasované vo „final call“.
V panike som okamžite vybehla von aj ja. Pracovníčka letiska (pri „GATE“) práve telefonovala pilotovi, či nás ešte môže pustiť do lietadla. Hodiny presne ukazovali 12:15, čas nášho odletu. Do dnešného dňa si myslím, že nás „zachránili“ veľké batožiny v podpalubí.
Ak sa nedostavíte načas ku vašej „BRÁNE“ (GATE), začnú vás vyhlasovať vo „finall call“. Znamená to, že 20 minút pred odletom vášho lietadla, by ste mali byť pri vašej „BRÁNE“. Potom nasleduje proces. Hľadanie vašej batožiny v podpalubí. Ak máte príručnú batožinu, tak celkom rýchlo sa vzdajú „hľadaním vašej osoby“.
Každopádne, dôležitú úlohu zohralo aj to, že išli sviatky a môžem sa len domnievať, že ujo pilot nechcel pokaziť Vianoce ani nám, ani našej celej rodine.
Som nesmierne VĎAČNÁ PILOTOVI, i keď presný dôvod jeho „zľutovania sa nad nami“ sa už nedozvieme.
Čo sa vlastne stalo?
Neviem presne. Na letisku sme boli v dostatočnom predstihu. Za vinu to dávam našej nepozornosti a ľahostajnosti. Poplietli sme si čas odletu s nástupom do lietadla.
Ako je to možné?
Až keď sme sedeli v preplnenom lietadle, sme si uvedomili, čo všetko sa mohlo stať „KEBY“ … V tú chvíľu nás nezaujímalo ani to, ako sa všetci na nás pozerali a krútili hlavami. Nechcem si ani predstaviť, čo si o nás mohli myslieť.
Stalo sa mi to ešte raz :D.
„To snáď nie je možné?!“ Prikyvovala moja najlepšia priateľka, keď som rozprávala ďalší môj príbeh. „Ty sa snáď nikdy nepoučíš!“
Tentoraz sme sa s kamarátkou Ildi túlali po Pražskom letisku. Veď prečo nie? Sme typické šialené ženy. AKCIA 40% na parfumy. NO NEKÚP TO. Verím, že sa v tom nájdu mnohí z vás.
V momente, keď naše mená vyhlasovali vo „final call“, sme sa prebrali z okúzlujúcich sviežich vôní. Šprintom, s ruksakmi na chrbte, sme dobehli ku „GATE“, ktorý bol od nás vzdialený cca na 5 minút chôdze. Spätne, keď si na to spomeniem, sme mohli dostať ocenenie za naše bežecké výkony.
Bola to fuška, ale stihli sme to. Áno, mali sme to šťastie.
Teraz už viem, na čo si dať pozor. Ako jednoducho zvládnuť letiská bez stresu, dokonca aj s deťmi a s príručnými kuframi! Naučila som sa byť zodpovedná a poriadne si naplánovať čas. Čas, ktorý je potrebný na letisku. Poučila som sa z vlastných chýb.
Mám odskúšané a overené tipy, ako bez stresu zvládnuť malé i veľké letiská. Viem, ako jednoducho sa dá na letisku „zamotkať“, pokiaľ ste ľahostajný. Mávnete rukou, predsa na tom nič ťažké nemôže byť.
[content id=1882][/content]
Základné pravidlo je teda mať ČAS. Všetko ostatné sa dá naučiť a natrénovať. Zrazu zistíte, že sa letiská dajú zvládnuť úplne pokojne, a bez akéhokoľvek stresu, či cestujete s deťmi, alebo bez nich. Deti sa dajú zabaviť aj na letisku. Vy budete šťastní,aj vaše deti budú šťastné. Alebo naopak? To je jedno. Hlavne, že to funguje! :).
Naopak, ak vám v cestovaní na vlastnú päsť bráni niečo iné, napríklad, že neviete kde a ako hľadať lacné letenky, ubytovanie, transfer a všetko okolo vybavovania dovolenky bez cestovky, <<< tak kliknite sem a ušetrite tretinu ceny >>> oproti tomu, čo ste doteraz na dovolenku míňali.
[content id=1804][/content]